Jazykové poznámky o vlastnom mene SELCE

Vieme, že vlastné meno (z latinčiny proprium) všeobecne plní v našom živote predovšetkým určujúcu úlohu a spresňujúce poslanie. Najčastejšie v podobe podstatného mena sa viaže k jednoznačne vymedzenému a jedinečnému predmetu, ktorý označuje. Čo môže byť označovaným predmetom? Býva ním rodné meno a priezvisko, zemepisný názov, časť chotára, pomenovanie firmy, úradu, obchodnej prevádzky, kultúrnej ustanovizne, umeleckého diela, potravinárskeho výrobku a podobne.

Vo vlastnom mene a jeho podobe sa okrem pomenovacích potrieb uchováva aj dorozumievacia skúsenosť, dejiny a vývinové zmeny v jazyku príslušného ľudského spoločenstva. Proprium neraz bezpečne a pútavo potvrdzuje aj svoju širšiu spolupatričnosť s európskymi reáliami či svetovými udalosťami. Nie inak sa aj v našom prostredí chápe a uplatňuje zemepisné vlastné meno obce - toponymum Selce.

Geografický názov Selce má starý slovanský pôvod. Nielen história vrátane archeológie, ale i jazykoveda má poruke presvedčivé poznatky na potvrdenie tohto faktu. Miestne názvy s pomenovaním selo, selce majú totiž spoločný základsel-, poukazujúci na význam osada, usadlosť. To je síce tradičný, uznávaný, ale predsa len zúžený jazykovedný náhľad.

Vo svete sa stretávame s toponymom Selce v ruskom a ukrajinskom priestore, ale najmä v južnej a juhovýchodnej Európe. V Chorvátsku sa takto nazýva malé pevninské turistické stredisko oproti ostrovu Krk a prístav neďaleko turistického centra Crikvenica, asi 150 km západne od Záhrebu. V južnom Slovinsku nájdeme šesť obcí s názvomSelce. Vlastné meno Selce sa vyskytuje aj v Albánsku, Macedónsku, Bulharsku, ba aj v Turecku, skrátka všade, kde kedysi jestvovalo či žije pôvodom slovanské etnikum.

Slovenský jazykovedec Vlado Uhlár v polovici 80. rokov minulého storočia upozorňuje aj na ďalší, veľmi príbuzný význam pomenovaní so základom sel-. Ide o ich významový vzťah k poľnostiam, pozemkom, ktoré patrili k selu. Bádateľ sa pritom odvoláva na zistenia ďalšieho jazykovedca Jána Doruľu. Ten o viac ako desaťročie predtým dokázal, že východní Slovania slovom selo označovali širšie skutočnosti - súhrn zemí, obrábaných rolí, ale aj ľudských príbytkov a príslušných stavísk. J. Doruľa svoj názor podložil bohatými údajmi z dobových listín, v ktorých sa vyskytujú pomenovania so základom sel- a potvrdzujú tento rozšírený význam. Uviedol napríklad Protokol Liptovského Trnovca z r. 1572, kdeselište znamená nezoranú pôdu; v tejto obci dodnes funguje chotárny názov Selce. V Ľubeli a Hrboltovej v Liptove sú doložené Nižnie a Višnie seliská, v Palúdzke pôdny fondSelišná. Neďaleko Topoľčian vo Veľkých Dvoranoch jestvujú polia s názvami Dolný selec, Horný selec a Panský selec, v Nitrici pri Prievidzi je Selište. V Hôrke nad Váhom neďaleko Beckova sa nachádza kopanica Na selci. Vidno teda, že pomenovanie selo sa naozaj prvotne vzťahovalo k obrábanej pôde a potom aj k osade obklopenej úrodnými lánmi.

Toponymum Selce by sa podľa uvedených výkladov mohlo skôr viazať s rozšíreným významom. Koniec koncov, aj v dnešnom chápaní do významového okruhu „osada" prináleží zmysel „pôda obrábaná a/alebo vlastnená osadníkmi". Výstižne by sme mohli povedať: kde sa nachádzajú polia, role, lúky a záhrady, tam jestvujú gazdovstvá a hospodárstva a žijú pracovití ľudia.   

V. Uhlár poznamenáva, že v súvislosti s pomenovaním selo sa v dorozumievaní uplatňovala aj zdrobnenina s rovnakým základom sel-, teda selce s významom „malá osada". Zdrobnené pomenovanie podľa neho prináležalo k podstatným menám stredného rodu. Vzniklo totiž podobne ako slovájazero - jazierce (uplatňuje sa dodnes v miestnom názveJazierce v mestskej časti Ružomberka Biely Potok), seno - sience, vedro - vedierce, pero - pierce a podobne. Tieto podoby sú dnes už pociťované ako dobové, nápadné, neobvyklé tvary. Skôr sa používajú zakončenia na -ko, tedajazierko, sienko, vedierko, pierko. V. Uhlár sa nazdáva, že vlastné meno obce Selce pri Banskej Bystrici je zachovanou podobou zdrobneného významu selo.

Ako vidno z príkladov a hlavne z dvojice Selce (selce) - malé selo, ľavý člen páru sa viaže so stredným rodom - to selce. Obec pri Banskej Bystrici by teda mala niesť pomenovanie buď „tie Selcia", alebo „to Selce". Vieme, že to tak nefunguje. Pozrime sa aj na nižšieuvedený vývinový prehľad podôb vlastného mena obce Selce pri Banskej Bystrici. Z dnešného pohľadu majú tvary (ten) „Zelch - Zelecz - Szelecz - Selecz - Szelec - Selec". Ukazuje sa, že do hry vstupoval mužský rod.Treba len poznamenať, že obec s mužským nazvaním (ten)Selec na území Slovenska poznáme dodnes. Nachádza sa neďaleko Trenčína. Obyvateľom dediny je Selčan, má za manželku Selčanku a obaja ešte stále vlastnia selecký kroj.

V Slovenskej republike jestvujú štyri obce so zhodným názvom v nominatíve (prvom páde) Selce. Je osobitosťou slovenčiny, že každé z nich je zaujímavé aj z gramatického hľadiska. V rovnako vyzerajúcich pomenovaniach totiž nastáva pri používaní kolísanie medzi ich rodovou príslušnosťou a gramatickým číslom. (To) Selce nájdeme v Krupinskej vrchovine; tamojšie toponymum sa skloňuje v jednotnom čísle stredného rodu v podobách od (toho) Selca, k Selcu, v Selci, so Selcom atď. Obyvateľom Selca pri Krupine je Selčan, obyvateľkou Selčianka a prídavné meno funguje v podobe selčiansky. Od roku 1982 (tie) Selce tvoria súčasť obce Dolné Strháre v oblasti Modrého Kameňa. Selce v okrese Poltár a, samozrejme, Selce neďaleko Banskej Bystrice skloňujú svoje názvy rovnako, teda ako pomnožné podstatné mená. Obyvateľ Seliec je Selčan, žena zo Seliec jeSelčianka, prídavné meno sa používa v tvare selčiansky. V bežnom dorozumievaní Selčanov od Banskej Bystrice popri spisovnej podobe selčiansky jestvuje aj nárečový tvarselčianský a staršie aj selecký. Všetky podoby sú živé; tvarselecký sa zachoval aj v miestnych ľudových piesňach - k tomu pozri napríklad kolektívnu monografiu Selce (2002).

Žiaden „náš" Selčan teda dnes nepoužíva pomenovanie svojej obce ani v strednom, ani v mužskom rode. Vývinom a používaním sa vlastné meno obce Selce v mieste svojho výskytu ustálilo ako pomnožné podstatné meno. Znamená to, že označuje jednu skutočnosť - dedinu - iba podobou množného čísla. Hlási sa k ženskému rodu, a tak sa i skloňuje: tie Selce, tých Seliec, tým Selciam, o tých Selciach, s tými Selcami.

Vo vzťahu k Selciam pri Banskej Bystrici iba pripomeňme vývin pomenovania Selce podľa dobových dokumentov. Údaje nájdeme prehľadne zaznamenané v Slovníku obcí Banskobystrického okresu (1968), v súpise Názvy obcí Slovenskej republiky (1998) od Milana Majtána a naposledy v kolektívnej publikácii Selce (2002).

1332 ... Omnes sancti de Zolio - osada pod Kostolom Všetkých svätých vo Zvolenskej (stolici) 
1336 ... Zelch
1340 ... Scelce
1406 ... Zelcze
1424 ... Zelche
1441 ... Selcze/Solcza
1455 ... Zewlcza, Zowlcza
1470 ... Zelecz
1563 ... Zelcze
1773 ... Szelecz 
1786 ... Selecz
1808 ... Szelecz, Selec, Selce 
1863 - 1882 ... Szelec 
1888 - 1913 ... Szelcse; v uhorskom období našich dejín zaužívaný starší úradný maďarský názov 
1920 dodnes ... Selce

Z úvah, poznámok a pristavení vyplýva, že aj vlastné zemepisné meno Selce poukazuje na starobylý pôvod a zaujímavý jazykový vývin časti našej slovnej zásoby. Slovenčina je moderným, svojbytným jazykom s dlhými dejinami a spolupatričnosťou prinajmenšom so slovanskými jazykmi. Meno obce Selce (nielen, ale aj pri Banskej Bystrici) precízne odkazuje na identitu svojho predmetu. Zároveň sa zaraďuje do európskeho prúdu, kam slovenčina a jej nositelia odjakživa patria.

                                                                             Vladimír Patráš
patras@fhv.umb.sk
http://www.fhv.umb.sk/app/user.php?user=patras   
                                                        

POZNATKOVÉ  ZDROJE
DORUĽA, Ján. 1972. O slove selo v slovenčine. Kultúra slova, 6, 1972, s. 301 - 306.

KOLEKTÍV. 2002. Selce. Zost. M. Mlíchová - Š. Mlích. Selce : Obecný úrad, 2002. 204 s. ISBN 80-968780-6-9

MAJTÁN, Milan. 1995. Názvy obcí Slovenskej republiky. (Ich vývin v rokoch 1773-1996.). Bratislava : Veda, 1998. Internetový zdroj: 
http://slovnik.juls.savba.sk/?=Selce&s=exact&c...

Selce. 1968. In: Slovník obcí Banskobystrického okresu. Zost. Š. Pisoň. Edícia Náš kraj. Red. M. Štilla. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 318.

UHLÁR, Vlado. 1986. Miestne názvy Preseľany, Solčany, Solčianky a Selce. Kultúra slova, 20, 1986, č. 9, s. 305 - 310.