Milan Rastislav Štefánik

Štefánikovi učarovala astronómia, a tak sa stáva študentom Filozofickej fakulty. V štúdiu pokračuje v Zürichu u astronóma A. Wolfera, ktorý sa zaoberal výskumom Slnka.

Jeho štúdium ukončila dizertačná práca nazvaná „Nové hviezdy... a nová Cassiopeia". 12. októbra 1904 promoval za doktora filozofie. Cieľom jeho pôsobenia sa stal Paríž, kde sa stretával s najslávnejšími astronómami, ktorí mu umožňovali rozvíjať jeho astronomické znalosti. Svoje vedomosti zúročil v siedmich vedeckých prácach. Valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti mu udelilo Janssenovu cenu, ktorou ocenili jeho obrovské znalosti.

Snom Štefánika bolo vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala. A tak zorganizoval výpravu (pre miesto pre hvezdáreň) do Alžírska, precestoval Saharu, Atlas, Tunisko aj Kartágo, úspech zožal pri pozorovaní Slnka na Tahiti. Jeho úspechy zastavil vznik 1. svetovej vojny, v ktorej pôsobil ako podporučík - prieskumné lety. Neustále sa zaoberal myšlienkou osamostatnenia sa Čechov a Slovákov. Ako organizátor Československej národnej rady dosiahol výrazné úspechy. Znalosť taktiky, argumentov a vyjednávania zúročil i pri vytváraní Česko-slovenských légií, po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa stal ministrom vojny.

Život M. R. Štefánika bol veľmi bohatý a rôznorodý. Bol generálom, uznávaným politikom, diplomatom, cestovateľom, vojenským pilotom, astronómom, meteorológom.

Jeho posledná cesta viedla do Bratislavy, kde chcel urovnať spor medzi francúzskou a talianskou misiou, no svoj zámer už nesplnil. 4. mája 1919 sa v Ivanke pri Dunaji zrútilo lietadlo, v ktorom letel s dvoma talianskymi letcami a mechanikom, no všetci členovia posádky zahynuli. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle. Na jeho počesť a objavy v astronómii je pomenovaná planétka (3571) Milanštefánik.

                              podľa Márie Čunderlíkovej, preds. MO MS