Zaujímavosti z prírody...

Ďateľ veľký vie, kde sa pod kôrou stromu ukrývajú v dreve húsenice drevokazov. Svojím ostrým zobákom vytesáva do stromu dieru, až kým škodcu nenájde. Neodradí ho ani tvrdé dubové alebo bukové drevo.

Niektoré druhy volaviek zbierajú odrobinky po turistoch. Tie potom rozsypú po hladine ako návnadu pre ryby. Ryby sa vrhnú na odrobinky. Volavky čakajú len na to...

Vtáčik strakoš červenochrbtý zase loví hmyz, myši, jašterice alebo dokonca vtáčie mláďatá a svoju korisť si odkladá tak, že ich napichuje na dlhé tŕne krov.

Kolibrík vie počas letu stáť na mieste ako helikoptéra. Svoj dlhý zahnutý zobáčik popritom zasunie do kvetu a pije sladký nektár.

Lastovičky chytia za letu priamo do zobáka aj niekoľko mušiek, ktoré potom donesú do hniezda mláďatkám.

Pelikán používa svoj veľký zobák ako podberák na ryby. Na spodnej strane zobáka má naťahovacie vrecko, do ktorého sa mu zmestí viac rýb ako do žalúdka.

Lastúrničiar strakatý dokáže svojím silným a obratným zobákom otvoriť pevne zatvorené mušle a vybrať z nich ulitníky. Čajka vynesie mušle do výšky, potom ich zhodí na skalu, kde sa rozbijú, a obed je hotový.

Sup biely má rád pštrosie vajcia. Rozbíja ich tak, že zobákom zbiera kamene a hádže ich na vajce dovtedy, kým sa mu ho nepodarí rozbiť.

Maličká pinka na Galapágach si vie odlomiť malú paličku alebo dlhý osteň kaktusu, držať ho zobáčikom a obratne ním vyberať hmyz z hlbokých puklín v kôre stromu.

Keď sa vydra morská vyberie na lov, berie si so sebou plochý kameň. Keď nájde nejakého ulitníka, pláva na chrbte, jednou labkou si na bruchu drží plochý kameň a druhou oň rozbíja tvrdú lastúru mušle ako o nákovu.