Dokončenie z predchádzajúceho čísla
(Zo spomienok Vladimíra Patráša Luptákovie)
Na sklonku povinnej školskej dochádzky sa aj Vladimír Patráš musel rozhodnúť, ako a kam sa uberať po odchode zo selčianskej základnej školy. „Moje školské roky vždy zvýrazňovali učitelia technických, ale najmä spoločenskovedných a humanitných predmetov. V škole ma zaujala fyzika, najmä základy elektrotechniky a technické kreslenie. Technické a remeselné zručnosti som nadobúdal v rodine a vnímaním prejavov chýrečných selčianskych remeselníkov. V 60. rokoch sa v Selciach stavalo jedna radosť... Na dielne a školský pozemok nebolo treba sa učiť, mal som rád zamestnané ruky," poznamenáva s úsmevom. „Nielen, ale aj z týchto dôvodov som sa rozhodol pokračovať v štúdiách na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici. Priemyslovka bola vtedy jednou z prestížnych slovenských stredných škôl. Avšak aj tam, podobne ako v Selciach, ma oslovovali najmä cudzie jazyky, tvorivá práca s textom, jazyková a literárna komunikácia. Slovenčina bola a je pilierovým predmetom v školách dodnes. Zo selčianskej základnej školy som si v mysli zachoval modelových učiteľov - slovenčinárov. Za viacerých osobitne rád pripomínam agilnú, polyfónnu osobnosť, jazykovo-literárne, dejepisne a hudobne vybaveného pedagóga Dušana Dobríka, lokálpatriota a schopného organizátora školského a kultúrneho života v Selciach a v Banskej Bystrici. Jeho nenútený, ale tým silnejší odborný a ľudský odkaz som rozvíjal na bystrickej „murgaške" pod náročným, avšak citlivým vedením stredoškolskej slovenčinárky Anny Gálusovej. Technické štúdium a vzťahy k elektrotechnike ma však vybavili systematickosťou, ktorá sa mi vo svojej profesii zúročuje dodnes," rozvíja spomienky Vladimír Patráš.
Patrášovci sa v polovici 70. rokov presťahovali zo Seliec do Banskej Bystrice. Vladimír s úspechom ukončil spojovú priemyselnú školu v roku 1978. Ostal však verný slovakistike, slovenčine a jazykovede. Po vynikajúco absolvovanom štúdiu učiteľstva slovenčiny a dejepisu na vtedajšej samostatnej Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici dostal ponuku ostať pôsobiť na vysokoškolskej katedre. Šancu nepustil z rúk. V profesionálnom raste obhájil vedeckú hodnosť, onedlho sa stal docentom a od roku 2004 pôsobí ako univerzitný profesor všeobecnej jazykovedy. V 90. rokoch vykonával funkciu vedúceho katedry, na ktorej vyštudoval, fungoval ako prorektor na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela. Vyše dvoch desiatok rokov prednáša na akademickej pôde, venuje sa študentom a vedeckovýskumnej činnosti na domácich a zahraničných akademických a vedeckých pracoviskách. Výsledky jeho jazykovednej a pedagogickej práce sú známe odborným kruhom a širšie kultúrne orientovaným spoločenstvám. Za svoje vedecké a pedagogické pôsobenie získal viacero ocenení a uznaní. Jeho odborný a osobný medailón nachádzame vo viacerých encyklopédiách a prehľadových dielach.
„Som banskobystrickým rodákom. Svoje mesto opúšťam len načas, v týchto časoch spravidla na časté pracovné cesty a na nemnohé dovolenky. Staršia dcérka so svojimi dvoma synmi totiž žije v Chorvátsku, mladšia tiež neostala priam nablízku. Celý môj doterajší život sa však akýmsi prajným riadením dobrotivého osudu krúti okolo laskomerského stožiara. Žitie mi v tomto krúžení vykreslilo veľmi silnú vzťahovú os k Selciam - dedine, ľuďom, priateľom a tunajšej škole. Aj preto sa veľmi rád vraciam v myšlienkach i reálne do Seliec, domova svojho detstva a miesta, kde sa utvoril môj pevný hodnotový vzorec. S ním môžem zodpovedne, bez obáv jestvovať aj v dnešnom poprehadzovanom svete. Kde môžem a keď je to namieste, nikdy netajím tento trvalo silný vzťah" končí svoje spomienky vyznaním univerzitný profesor Vladimír Patráš.
Dátum vloženia:
1. 8. 2012 20:02
Dátum poslednej aktualizácie:
7. 9. 2016 12:45