Vianočné zvyky kedysi ...

Pamätám si na Vianoce, ktoré neboli o darčekoch, nebolo ani koláčov, ani niekoľko chodov jedál na večeru. Iste nebol stromček podľa poslednej módy. Nepamätám sa, či sme sa pred jedlom modlili, ani čo som dostala ako darček. Ale navždy mi zostane v pamäti, že to boli Vianoce plné pokoja a lásky. Naozajstné Vianoce.

Zaspomínajme si teraz spolu s našou spoluobčiankou na čas dávnych Vianoc.

Na Vianoce sa v domácnosti pripravovalo niekoľko týždňov vopred. Rubači si stromčeky obzerali v hore už na jeseň. Najlepší bol ten, ktorý sa odťal v novembri, lebo z toho ani nepršalo ihličie. Domov sa nosili jedličky. Smolu mali tí, ktorých chytil horár alebo hájnik a musel zaplatiť pokutu a stromček nechať v hore. Neskôr stromčeky predávali lesy.

Pred Vianocami sa zabíjalo, aby sviatky boli hojnejšie. Prasiatko malo po 100-120 kg a mäso sa údilo.

Začiatkom decembra prišiel Mikuláš. Svoj príchod oznamoval zvonením a okolo seba mal veľa čertov. Navštevovali domy, kde mali deti. Deti sa modlili, spievali, hovorili básničky... Za odmenu dostali jablká, orechy a prút.

Príchodom Mikuláša sa začal advent. Ráno do Vianoc boli v kostole omše - roráty. O 6,00 hodine ráno na ne chodili všetky deti s rodičmi. Týždeň pred Vianocami bolo veľa roboty. Vyriadil sa dom, dvor, maštale. Gazdiné piekli v pekárniciach biely chlieb, päť až sedem kusov. Tento sa odkladal do komory. Mládenci pri hornej krčme postavili veľký stromček bez svetiel, len s hviezdou na vrcholci.

Niekoľko dní pred Vianocami sa vešal stromček. Certle (salónky) sa viazali ručne. Kúpil sa kockový cukor, nastrihal sa hodvábny papier a staniol a certle boli na svete. Vešali sa aj jabĺčka a orechy, ale niekde mali aj gule. Niekto mal veľký stromček a kde mali málo miesta, zavesili stromček na strop.

Doobeda na Štedrý deň chodili po domoch vinšovať pastieri, ktorí pásli gazdom kravy. Po vinši ich pouctili páleným, do koša dali koláč a kúsok slaniny. Pastieri nechali prúty z brezy, ktoré boli ozdobené vetvičkou z tisiny zviazané stužkou. Gazdiná si ťahala prúty nie holými rukami ale fiertuchom (zásterou). Dostali toľko prútov, koľko pásli kráv.

Štedrý deň bol pôstny. Gazdiná doobeda varila kapustnicu s hubami a piekla opekance. Deti mleli mak. Pred večerou sa nakŕmil statok, celá rodina sa obliekla do sviatočného a čakalo sa na večerný zvon. Pán učiteľ Mydlo so svojou rodinou piekol oblátky. Na Štedrý deň ich chlapci v košíkoch roznášali po domoch. Ľudia na oplátku do košíka pre pána učiteľa dávali zo zabíjačky, klobásy, koláče...

Stôl sa prikryl bielym vyšívaným obrusom. Pod obrus sa položili peniaze a pod stôl sa dal vahan so zrnom, aby bola dobrá úroda na budúci rok. Pri stole sa všetci pomodlili a najstarší v dome ešte pridal prianie: „Požehnaj nás Bože, aj všetky tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti budeme požívať" a urobil všetkým na čelo krížik. Na stole bolo všetko jedlo: oblátky, med, opekance s makom, kapustnica, koláče, chlieb. Nejedlo sa žiadne mäso, od stola sa neodchádzalo. Keď sa skončila večera, gazda zobral oblátky, cesnak, chlieb a odniesol ho statku do maštale.

Pri stromčeku deti zaspievali vianočné pesničky, prezreli si darčeky (len pre deti) - hlavne topánky a kapce, a išli spievať po domoch. Domáci čakali spevákov - cigánov z Hrbu, ktorí chodili po pýtaní celý rok.

Na polnočnú omšu bol plný kostol. Ľudia boli pekne vyobliekaní. Na druhý deň už bolo na stole aj mäso. Večer bolo divadlo v konzume a bola na ňom celá dedina. Na Štefana bola zábava už o 17.00 hod. a trvala do polnoci. Na starý rok sa išlo do kostola poďakovať za prežitý rok a večera už bola hojnejšia - mäsitá.     
     

                                                                                      -žk -