Čím sa liečili naši starí rodičia – čo si počas roka nazbierať...

Dnes už málokto pripravuje prívarok či polievku zo žihľavy alebo štiavu. (Niekde sa volá šťavel, ale to je iná rastlinka.) A dnešné deti ani mladí ľudia už nevedia ako chutí brezová voda a asi ani nevedia, o čom je pieseň „z brezového dreva voda kvapká...". Ktovie, koľko ľudí dnes na odstránenie bradavíc používa mliečnik, ktovie, koľkí z nás siahnu po vlastnoručne namiešanom bylinkovom čaji z vlastného zberu namiesto po kvapkách proti kašľu. Hádam sa na mňa zástupcovia farmakológov nenahnevajú keď napíšem, že najprv treba vyskúšať osvedčené recepty starých materí, až potom siahnuť po „chémii". Zoberme si preto do rúk knihu o liečivých rastlinách a popozerajme sa po obrázkoch, čo sú v nej. Možno nás bude zaujímať, ako nám rastlinka, ktorú často vídame, môže pomôcť. Možno sa o týchto našich nenápadných pomocníkoch z prírody dozvieme nevídané veci a uvedomíme si silu prírody okolo nás.

 

Keď pôjdete na prechádzku, všímajte si zrod každej novej rastlinky, či je to snežienka (ktorú na čaj nezbierame) alebo podbeľ, fialka, sedmokráska, prvosienka, púpava, pľúcnik, skorocel...

 

To, že sa v okolí našej obce zbierali bylinky na čaj, ba aj rôzne koreniny, si iste hlavne tí starší pamätajú. Dnes si môžeme všetky bylinky kúpiť v lekárni pekne zabalené a rozdelené po jednotlivých dávkach. Verte však, že z tých vlastnoručne nazbieraných máme väčší osoh.