Stalo sa...

To je chvíľa slávnostná, no zároveň je poznačené smútkom. Mysleli sme v tej chvíli na mŕtvych, ale i živých predkov - obyvateľov Seliec, ktorí bojovali proti násiliu a zlobe, riskujúc to najcennejšie - svoje životy. O našej obci je známe, že počas bojov nestáli občania bokom. Zapájali sa ako mohli, svojou odvahou, statočnosťou a vynachádzavosťou. Radosť však kalil smútok v rodinách, v ktorých ostali prázdne miesta po ich najbližších. Ich mená vytesané do kameňa svedčia a budú vždy pripomínať to, že násilie a vojna sú úplne zbytočné, že sa všetci musíme usilovať o to, aby naše srdcia boli príbytkom lásky človeka k človeku. Veď v ten deň 25. marca 1945 občania Seliec sľubovali, že kým budú žiť, zasvätia ten deň na pamiatku skončenia nezmyselného krviprelievania a zabíjania nevinných ľudí. No vstúpme si do svedomia, či je to tak. Hlavne naša mladá generácia by sa mala zamyslieť nad tým, čo priniesli obete padlých pre ich terajší život. Všetci si musíme uvedomiť, že len v mieri, v pokoji budeme môcť pokojne pracovať, s radosťou vychovávať svoje deti a šťastne žiť.

Česť aj pamiatka všetkým.

                                                                        Anna Vrbová