Jeseň – pálenie v záhradách

V priebehu tohto roku boli do obce dovezené kompostéry a každý, kto mal o ne záujem, si ich mohol bezplatne na obecnom úrade prevziať a používať ich. Písali sme o výhodách kompostovania - niektorí tomu uverili, iní to považujú za zbytočnosť. Väčšina mi však iste dá zapravdu, že kompostér - aj podomácky vyrobený, je dobrá vec. Možno aj vo vás rastie nádej, že zásluhou kompostovísk a kompostérov už zmizne z našich záhrad dym z vypaľovania buriny. Ale bude to naozaj tak? Veď nie všetok záhradný odpad patrí do kompostu. Použiteľné sú zvyšky ovocia a zeleniny, rozdrvené konáre a kôra, piliny, hobliny, lístie a vňate, tráva, zemina z črepníkov, bylinné výhonky drevín, vaječné škrupiny a tiež zvieracia podstielka či slama, ktoré zabezpečia prísun uhlíka. Všetko však treba narezať na menšie kúsky, prípadne, ak ide o menšie množstvo, nastrihať záhradníckymi nožnicami. Kompostovať sa nesmú trváce buriny s podzemkami a semenami, choré a škodcami napadnuté rastliny (tie by sa mali spáliť), chemicky ošetrované rastliny, kosti, plasty, sklo, kovy, textílie ani papier či vrecká z vysávačov.

Kompost možno vylepšiť mletým vápnom, rohovinovou múčkou (dodá dusík), urýchľovačmi kompostovania a tiež niektorými rastlinami akokostihoj, vratič, rebarbora, žihľava či palina. Tieto ozdravujú pôdu látkami, ktoré obsahujú a budú dobre vplývať aj na korene vysadených rastlín. Do kompostu ich však treba dať viac, aby bol účinok intenzívnejší, prípadne ich môžete kompostovať zvlášť.

Ten, kto má okolo domu živý plot a v záhrade veľa stromov a krov, vie určite svoje o kopách ostrihaných konárov - tenších, hrubších, kratších aj dlhších. Tu je ideálne riešenie zabezpečiť si drvič záhradného odpadu. Tento pomocník dokáže za popoludnie postupne zmeniť ohromnú kopu konárov na drvinu, s ktorou sa lepšie manipuluje a ktorú môžete buď skompostovať (vďaka lepšej štruktúre sa rýchlejšie rozkladá), alebo použiť na mulčovaniekvetinových alebo zeleninových záhonov či okolia krov a stromov. Rozdrvený drevný odpad zabráni rastu buriny, obmedzí vyparovanie vody z pôdy, a ako sa postupne rozkladá, obohatí ju o vzácny humus. Niekto používa na mulčovanie pod stromami pokosenú trávu, ktorá bráni rastu buriny a udrží v pôde vlahu. No pozor! Na záhony ani do kompostu nesypeme čerstvo pokosenú trávu.

Ďalší problém zvykne na jeseň robiť opadané lístie. Vyhrabeme ho z trávnikov, niečo dáme do kompostu, niečo nahrnieme ku koreňom chúlostivých rastlín, no to všetko nestačí. Hlavne orechového listu býva neúrekom a niektorí sa boja dať ho do kompostu. Je pravda, že listy niektorých drevín (dub, orech, buk) sa rozkladajú pomalšie.Preto je dobré pred kompostovaním ich posekať na drobnejšie kúsky a zmiešať s iným záhradným odpadom, napríklad s pokosenou trávou či vňaťou zeleniny, ktoré obsahujú viac dusíka.

To je teda stručne o tom, čo sa v záhradách dá robiť, aby sme mali úžitok z úrody, pekného prostredia aj z čerstvého vzduch. A čo sa nemá, to každý z nás vie, no pre istotu si to zopakujeme. Zákon o ochrane pred požiarmi zakazuje vypaľovanie trávy pod hrozbou vysokých sankcií. Právnickým osobám zaň hrozí pokuta až do výšky 16 596 €, fyzickým do výšky 331 €.

                                  komisia ochrany životného prostredia