Október – mesiac úcty k starším

Kedysi sa hovorilo: šedy - vedy. V preklade do dnešného jazyka tento výrok vraví o tom, že práve u starých ľudí sú ukryté mnohé skúsenosti a tiež mnohé pravdy. Nie je tomu tak dávno, čo sme si starých ľudí vážili. A nie je tomu tak dávno, čo si starí ľudia vážili sami seba. Vedeli o svojej cene, ktorá sa s rokmi nestrácala, ale stúpala. Necítili sa ukrivdení, ak im vek vzal fyzickú silu, pretože rokmi nachádzali okolo seba zdroj múdrosti vo všetkom, čo ich obklopovalo. Kde sa stratili starší z ľudu, ktorí svoje vedomosti odovzdávali mladším? Kde sa podeli mladší, ktorí mali záujem počúvať tých starších?

Žijeme novú dobu. Aspoň tak je to prezentované vôkol nás. No nebola nová doba aj pred päťdesiatimi či sto rokmi? Aj vtedy boli mladí ľudia, ktorí chceli zmeniť svet. Zmeniť svet však nutne nemusí znamenať pochovať všetko staré, veľakrát osvedčené a dobré. Hovorí sa, že dejiny sa opakujú, že všetko tu už raz bolo. Poučme sa teda od starších, ktorí si to minulé ešte pamätajú. Dajme im priestor na vyjadrenie ich názorov, na pohľad na vec ich očami. Počúvajme, čo nám chcú povedať, premýšľajme o slovách, ktoré od starších počujeme. Prejavme úctu starším teraz, kým sú medzi nami. Potom - za hranicami ľudského bytia, už to nebude mať zmysel. A nebojme sa starnúť. Vek so sebou prináša dobré i zlé, prináša vrásky aj šediny, prináša bolesti i starosti. No ak to dovolíme, prinesie so sebou aj priateľov, ktorí sú roky po našom boku, deti a vnúčatá, ktoré sú tým najcennejším pokladom, spomienky na krásne chvíle s tými, čo ich máme radi, aj na miesta, ktoré sa nám natrvalo vryli do pamäti. Dajme starobe šancu na spomienky, na oddych, aj na vrásky, ktoré vyjadrujú stav našej mysle a ťažkosti prežitých rokov. Buďme zhovievaví a láskaví, lebo to je cesta tiež k našej krásnej starobe.

                                                  Komisia verejného poriadku