Jarné upratovanie – vypaľovanie trávy a jeho vplyv na faunu a flóru..

Z týchto dôvodov sa k Vám opäť hlásia dobrovoľní hasiči s cieľom upozorniť na typické príčiny a poskytnúť rady, ako tieto riziká podstatneobmedziť.

Pri potulkách lesom a okolitou prírodou, ale aj pri bežnejturistike môžeme v týchto mesiacochv prírodezistiť priaznivé podmienky pre zvýšené nebezpečenstvo vznikupožiarov.

Jarné mesiacesú obdobím, keď sa nová vegetácia začína rozvíjať a zostatky minuloročnej suchej trávy, lístia, ihličia a konárov predstavujú v tomto smere veľké nebezpečenstvo. Ohrozenie v tomto období rozširujú aj klimatické faktory ako sucho, vietor, stav vegetácie, množstvo vyschnutej hmoty, ale aj samotné aktivity človeka, ku ktorým patrí bežná turistika a najmä fajčenie.

Dôrazne upozorňujeme na nebezpečenstvo vypaľovaniatrávy a nepotrebného odpaduzo záhrad,ktoré každoročne spôsobujú smrteľné zranenia najmä občanov z radov dôchodcov,ale i veľa požiarov hospodárskych budov, stohov slamy a lesných porastov. I napriek pravidelným varovaniam zo strany orgánov Štátneho požiarneho dozoru, napriek upozorňovaniampreventivárov požiarnej ochrany obci a členov kontrolných skupín vypaľovanie trávy na Slovensku ako keby sa stalo národným športom.Ignorujeme aj každoročné štatistické čísla, ktoré dvíhajú varovný prst, sme ľahostajní k materiálnym škodám,ktoré spôsobilipožiaretrávnatýchporastov,ale aj k počtuzranených osôb, pokiaľ sa

to nedotýka násalebo našich blízkych.

Či už pri turistike alebo cestovaní autom resp. vlakom, častokrát sme sami svedkami vypaľovania trávnatých porastov. Najčastejšie sa jedná o prírodné lúky a pasienky,spoločenstvá na brehoch vodných tokov ako aj oblasti pri cestných a železničných komunikáciácha ochranných hrádzach. Spôsob „úpravy" týchto priestorovvypaľovanímsa stalpre nás najjednoduchším, pričom nás nezaujíma škodlivosť vypaľovaniana rastlinstvo, živočíšstvo,pôdu,ale aj naše peňaženky a v neposlednom radei na naše zdravie. Rastliny sú najcitlivejšie najmä na začiatku vegetačnéhoobdobia. Teplota pri vypaľovaní trávy dosahuje vysoké hodnoty, v dôsledku ktorých dochádza k poškodzovaniu obnovovacích pletív rastlinstva -semien, cibuliek apúčikov. Následkom vypaľovania trávy teda dochádza k narušeniu druhového zloženia a narušeniu autoregulačnej schopnosti a štruktúry spoločenstva,v ktorom má každý jedinecsvojufunkciu.

Vypaľovanie trávy vplýva či už priamoalebo nepriamo aj na všetky druhy živočíchov,

ktoréžijú v týchto lokalitách. Priamy vplyv vypaľovania predstavuje samotnýúhyn jednotlivých vývinových štádií živočíchov, nepriamy vplyv má za následok migráciu živočíchov do priľahlých vhodných lokalít s náhradnou formou potravy. Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiáhmyzu, či už sa jedná o vajíčka prezimujúce na rastlinstve,húseniceukryté v suchej vlaňajšej vegetáciialebokukly uložené v zámotkoch na povrchupôdy.V danej lokalite tak dochádza k vyhynutiu nielen chráneného, ale aj užitočného

a sociálneho hmyzu a motýľov. Nepriaznivý vplyv postihuje aj obojživelníky a plazy. Hynú mláďatá,dospelí jedinci, ale aj znáškyvajíčok,ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy, chrastí,prípadnepod kameňmi. Železničný násyp, ktorý poskytuje životný priestor rádovo desiatkam jašterícalebo lúka, na ktorej sa dajúnájsť až stovky jašteríc,slepúchov a hadov, ktoré sú viazané na najčastejšie vypaľované plochy sa tak často stávajú ich pohrebiskom.

Ušetrené predvypaľovanímtrávy nie je ani vtáctvo. Viaceré druhy ako napr. pŕhľaviar

čiernohlavý, ľabtuška lúčna, trasochvost žltý, strakoš obyčajný, ale i veľa ďalšíchdruhov zahniezdiť už v apríli. Vypaľovanímtrávy tak dochádza k likvidácii ich hniezda celého potomstva.

Mýtus o tom, že vypaľovanie trávy má priaznivý vplyv na pôdutiež nieje pravdivý. Pri vypaľovaní ako prvá zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné

množstvominerálnych látok. Zvyšuje satak erózna ohrozenosť, umožní sa tak vyšší výpar a presychaniepôdy. Po vypálení pozemku sa stáva pôda tiež podstatnecitlivejšou na mechanické poškodenie v dôsledku pohybu, napr. dobytka alebo mechanizmov po jej povrchu.

A čo hovorí o vypaľovaní zákon č. 314/2001 Z.z.o ochrane predpožiarmi?Tenhovorí jednoznačne.Fyzickejosobe, ktorá vypaľujeporastybylín, kríkov a stromov alebozakladá oheň v priestorochalebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu,môže Okresné riaditeľstvoHasičskéhoa záchranného zboru uložiť' pokutuaž do výšky 332,-€.Ešte prísnejšie postihuje právnické alebopodnikajúceosoby,ktorým Okresné riaditeľstvoHaZZ môže za vypaľovanie porastov bylín, krikov a stromov alebo zakladanieohňa v priestoroch alebo miestach,kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu uložiť pokutu až do výšky 16.596,-€. Takžeskôr ako škrtneme zápalkoupredvypaľovanímtrávy zvážme, či to stoji zato.

Nezabúdajtevenovať pozornosť ajpobytudetí v prírode, pamätajtenato, že odhodená

neuhasená cigareta izápalka súčastoupríčinoupožiarovtrávnatýcha lesných porastov. Upozorňujemeturistov, že oheň možno klásť v lese len na určenýchvyznačených miestacha zvýšenú pozornosť trebavenovať jeho uhaseniupri odchode. Lesy sú našim bohatstvom, upevňujú a vracajú námzdravie. Z ekologického hľadiska plnia nenahraditeľnú funkciu. Len spoločné úsilie, opatrnosť a ostražitosť nám pomôžu preklenúť toto obdobie zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov bez veľkých morálnych a finančnýchstrát.

Preventívna komisia OV DPO BB