Načo máme zuby

Zuby, a najmä zdravé, zohrávali v dejinách ľudstva rôzne úlohy. Podľa nich napríklad otrokári oceňovali otrokov: zdravé zuby = vyššia cena otroka. Už vtedajší otrokári tušili, že zdravé zuby sú vlastne zdravé kosti, koža - teda menej chorôb v tele a prirodzene väčšiu odolnosť voči nákaze. Tak isto dobre rozžutá alebo rozhryzená potrava bol prvý predpoklad absencie žalúdočných problémov. Nemám ani potuchy, ako si otroci v otrokárskej spoločnosti (ktorá mimochodom neskončila tak strašne dávno) čistili zuby. V stredoveku je však už zmienka o tom, že dáma z kráľovskej rodiny si čistila zuby, či skôr medzizubné priestory, malými zahrotenými drievkami. Žiaľ, táto informácia sa vzťahovala k obdobiu pred jej popravou. Príkladom nám však môže slúžiť jej záujem o to, aby nevyzerala odpudivo ani v tej najstrašnejšej chvíli svojho života.

V dnešnej dobe si už máme čím čistiť zuby. Máme rôzne zubné kefky a celý rad zubných pást. Máme ústne vody na dezinfekciu, na dobrý pocit - teda na všetko pre zdravý úsmev. Aspoň tak je to v nejednej reklame. No a práve toto sa mi zdá kameňom úrazu. Používame „vycerenie zubov" na zdravý úsmev či smiech, alebo skôr „ceríme zuby" na niekoho v snahe odstrašiť ho?

„S úsměvem jde všechno líp" - hovorilo sa kedysi nielen v Čechách. Dúfam, že mi po slovensky hovoriaci ľudia odpustia, že to neprekladám do slovenčiny (nechcem mať opletačky so zákonom). Verím, že všetci tejto vete rozumieme. Čo keby sme skúsili podľa nej žiť? Možno by sa nám podarilo oddialiť nejeden menší spor či nedorozumenie. A možno by sa občas podarilo zachrániť aj nejaké naše vzťahy s okolím - teda tie často spomínané medziľudské vzťahy by boli ešte lepšie, ako sú teraz (alebo aspoň by sa nezhoršovali). Zdá sa vám, že som odbočila od témy? Neverte tomu. Ja sa stále pýtam na to isté: Budeme sa na seba usmievať? Bude to široký srdečný úsmev, ktorý odhaľuje aj naše zuby? Pretože v prvotnopospolnej spoločnosti vraj cerenie zubov (teda úsmev) znamenalo, že „tvoj nepriateľ je aj môj nepriateľ." Viem, že by sa o tom dalo ešte dlho polemizovať, zostaňme však pri tom, že treba rozdávať úsmev a zároveň priateľstvo. Takže jedna z odpovedí na otázku „načo máme zuby?" bude znieť: Na to, aby sme sa mohli pekne usmievať. A čo s tými, ktorí zuby nemajú? Je to opäť na nás, aby aj tí „bezzubí" mali dôvod na úsmev. Veď čo nás poteší viacej ako úprimný úsmev batoliatka, či dedkov a babičiek?