Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Buďme navzájom ohľaduplní

Typ: ostatné
V zimnom období „problém" zapadne snehom a nie je taký viditeľný. Trampoty nastanú už na jar, keď sa psíky začnú prechádzať po poväčšine súkromných pozemkoch a nechávajú po sebe nepríjemné stopy. Tieto (výkaly) je potrebné za psom pozbierať - spravidla do igelitového vrecka, a následne vyhodiť do smetného koša. Prosíme všetkých majiteľov psíkov, aby boli ohľaduplní k svojim susedom a neznepríjemňovali im svojim konaním (či vlastne nekonaním) život - to znamená, aby po psíkoch nezostali hmatateľné stopy. Najviac sťažností prichádza z cestičiek popri miestnom toku Selčiansky potok. Psie výkaly sú tam totiž v zelenine aj v tráve, ktorou sa kŕmia zajace či ovce. Toto sú naviac súkromné pozemky, cez ktoré síce je chodník, no má slúžiť len na skrátenie si cesty.

  Ďalším námetom na zamyslenie je miestny cintorín, jeho okolie a veci s tým súvisiace. Tento priestor dobre pozná iste každý selčan, veď práve tadiaľto je to skratka z jedného konca dediny na druhý, je tu krásne ticho na prechádzku. Zvláštne čaro dodáva tomuto miestu poloha akoby odvrátená od hluku obce, nasmerovaná k lúkam a neďalekým kopcom. Je to miesto, kde aj v tuhej zime nájdeme rozkvitnuté kvety, kde väčšine z nás odpočíva niekto blízky. No nielen tým sa náš cintorín líši od ostatných. Žiaľ, nielen tým.

Naši predkovia ho vybudovali na okraji obce. Poviete si, „veď aj ostatné cintoríny sú na kraji." Áno, sú. No väčšinou nie sú skratkou z jednej strany obce na druhú a už vôbec sa po tých chodníkoch nechodí so senom alebo hnojom. A vidieť v cintoríne pásť sa sliepky tiež nie je na pochvalu.

To sa deje cez deň, no naše pietne miesto má aj nočný život. Nevadí mi, keď tam mladí randia, no občas tam po nich zostanú také veci ... Tak si myslím, že v určitej fáze prejavovania si náklonnosti sa treba z cintorína odsťahovať.

Na srdci mi leží ešte jedna vec: nová výsadba v cintoríne. Je tu, niekto sa s tým natrápil, kým to posadil, niečo to stálo. Dobré je vedieť, že tie kríčky majú korene, ktoré nám nepôjdu do základov našich ohrád okolo hrobov a ani nebudú vysoké. Nie sú to tuje, je to tis obyčajný, ktorý by nemal byť vyšší ako jeden meter. Skúsme ich mať radi a brať ich ako našich priateľov, ktorí sú tu preto, aby nás potešili svojou prítomnosťou. Tie kríčky sú bezbranné, my by sme ich mali chrániť.

Tak veru, krásny je náš cintorín, a nielen preto, že je náš. Dávajme si naň pozor, robme ho krajším a pomôžme mu udržať si výnimočné postavenie v obci i v našich mysliach. 
A v prvom rade v našich mysliach. Veď tam odpočívajú naši najbližší.

                                                    Katarína Mesíková


Vytvorené: 6. 3. 2016
Posledná aktualizácia: 7. 9. 2016 12:45
Autor: