História

Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť (majer) Ľupčianskemu hradu. Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia správcom majera v Selciach bola rodina Seleckých. Jej prvý člen sa volalMatej Wajskó Szeleczký, ktorý sa sem prisťahoval z obce Wajskó v stolici Bodróg. Po rozpade Ľupčianskeho panstva sa Uhorské ministerstvo financií rozhodlo predať Selčiansky majer výnosom zo dňa 15.7.1876. Zastupiteľský zbor v Slovesnkej Ľupči potom predal všetky pozemky majera Selčanom za 12 500 zlatých, ktorí si pozemky rozparcelovali.

Severovýchodne od Banskej Bystrice sa rozkladá členitý horský chotár Seliec, v ktorom najnižšia nadmorská výška je 388 m a najvyššia 1044 m. V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok, ktorá je známa z odbornej literatúry tridsiatych rokov 20. stor. ako nálezisko rímskych mincí a šperkov. Druhý chotárny názov Staré Selce poukazuje na existenciu ďalšej možnej lokality, ktorá doposiaľ nebola skúmaná a na vysvetlenie svojho pomenovania ešte len čaká.

Podľa samotného názvu obce Selce, ktorý je odvodený od staroslovanského termínu selo, Selce, vo význame sídlisko, osada, jazykovedci a historici kladú vznik tejto obce pred 10. storočie. Osídlenie sa tu rozvinulo pravdepodobne vďaka významnej komunikácii - v prameňoch označovanej ako Magna via, ktorá v ranom stredoveku spájala centrálne oblasti Uhorska s Liptovom, Oravou a Poľskom. Na území dnešného Slovenska viedla cez Šahy, Krupinu, Zvolen a za Banskou Bystricou sa rozvetvovala. Jedna cesta viedla popri Hrone cez Slovenskú Ľupču a potom údolím Vážnej k Hiadeľskému sedlu. Druhá cesta viedla ponad Selčiansky potok cez Selce, ďalej cez Priechod do Hiadeľskej doliny, kde sa obidve cesty spojili. 

Hrádok nad Selcami leží v nadmorskej výške 780 m a je súčasťou horského hrebeňa, vybiehajúceho v juhovýchodnom smere z juhozápadného konca Nízkych Tatier. Je to hrebeňová antiklinála utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 až 7 m vysoké. Podložie, vápencové bralo, je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Lokalita Hrádok je chránenou kultúrnou pamiatkou, evidovaná je v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskou republikou pod číslom Ss/2192, s vytýčeným ochranným pásmom.

V súčasnom období je vlastníkom a zároveň užívateľom pamiatky Urbárska spoločnosť Selce. Hrádok pútal pozornosť bádateľov i amatérskych kopáčov po celé 20. storočie a devastovanie zvyškov kultúrnych vrstiev neprestalo ani v súčasnosti. V 40. rokoch kopal na Hrádku Jozef Miklósi a keramický materiál z doby rímskej je uložený v Stredoslovenskom múzeu. V roku 1950 robil prieskum na lokalite prof. Vojtech Bádinský - Krčka, ktorý zozbieral črepy púchovskej kultúry a medenú trosku, nachádzajúcu sa v hojnom počte pod Hrádkom pri Selčianskom potoku. V rokoch 1985 a 1988 prezrel Hrádok pomocou detektora kovov pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta s cieľom zistiť rozsah poškodenia lokality. Získal lužickú a púchovskú keramiku a tiež železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, sťahovania národov a stredoveku. Pomerne výraznú halštatskú púchovskú keramiku získal prieskumom aj pracovník Pamiatkového ústavu  strediska Banská Bystrica, Peter Mosný.

Doporučené články:

JAZYKOVÉ  POZNÁMKY  O  VLASTNOM  MENE  SELCE