Vianoce v spomienkach

Čertov bolo aj desať. Boli poobliekaní v čiernom, omotaní reťazami. Nosili chrbtové koše a v nich nenosili cukríky, ale uhlie a kvaku nakrájanú na kocky. Zvonili kravskými zvoncami a prútov mali neúrekom. Deti sa schovávali pod postele, po komorách. Dostali riadnu bitku. Večer sa len tak černeli obloky od topánok a čižiem. Všetko, čo bolo poruke, bolo v obloku. Do rána deti ani nespali, čo čakali na darčeky v obloku. V topánkach boli poväčšine len prúty, nejaké jabĺčko, či pomaranč.

Po sviatku Mikuláša sa začal advent. Každé ráno o 6.00 hod. boli omše - roráty, na ktorých museli byť všetky deti. Účasť sa kontrolovala na náboženstve. Od omše po vyučovanie bolo dosť času, tak sme sa stačili, ak bol sneh, posánkovať a na tajchoch pokorčuľovať. Najedli sme sa a hurá do školy.

Už v škole na pracovnom vyučovaní sme si robili vianočné ozdoby zo slamy, papieru a staniolu. Dva týždne pred Vianocami sa vybrali celé rodiny na stromčeky do Dúbravy, Dubín, Doliny. V tom čase sa rúbali len jedličky. Doma sa dali do ročky s vodou, aby boli čerstvé na Vianoce. Ak bola veľká zima, voda v ročke zamrzla a bol problém, ako ho vyslobodiť z ľadu. Najväčšia estráda bola s nasadením stromčeka do stojanu. Raz bol kmeň hrubý, potom stromček veľký a muselo sa spiľovať. Stromčeky sa vešali len v noci, keď deti spali. Vytiahli sa škatule s guľami a certlami. Tie sa vešali po sebe aj niekoľko rokov a už sa nedali zjesť. V niektorých domoch balili aj drievka. Na kmeň stromčeka sa uväzovali hračky - bábiky. Ako darčeky sme nedostávali oblečenie, ale knižky.

V mojom detstve, ak bol štedrý deň v týždni, bol pracovným dňom. V rozhlase sa nehrali ako teraz vianočné pesničky, lebo to bolo zakázané... Deti vedeli spievať len Pásli ovce valasi a Búvaj dieťa krásne. V tom čase väčšinou pracovali len chlapi a ženy boli domáce. Od rána bola nálada - no nie najlepšia, lebo sa nesmelo nič jesť a každý čakal len na štedrú večeru, aby sa mohol dosýta najesť. Doobeda sa vyzametal dvor, vyriadila sa maštaľ a humno. Aj v maštali sa zavesil malý stromček. V dome sa chvojinou ozdobili všetky obrazy. Čakalo sa na večerné zvonenie.

Keď zazvonili, všetci museli byť pri stole. Večera sa začala modlitbou Otčenáš, Zdravas a Sláva. Spomenuli sme si aj na zomrelých. Na stole boli oblátky s medom, jablká a zákusky. Potom sa jedla kapustnica s hubami a opekance s makom. Po večeri sme si išli pozrieť darčeky. Na Štedrý večer sa nechodilo po návštevách a dospelí boli doma. Deti sa vybrali po spievaní. Spievať chodili celé partie detí po domoch, až kým nebola polnočná omša. Kto vyspieval 50 Kčs, bol dobrý. Peniaze hneď skonfiškovali rodičia, že nám kúpia topánky. Na polnočnej omši sa okrem chorých zúčastnili všetci. Kostol bol vysvietený, bolo v ňom veľa stromčekov. V kostole bola taká zima, že od dýchania ľudí sa na stromčekoch tvorila osuheľ a boli nádherne biele. Pri oltári boli stromčeky ozdobené. Pod stromčekom bol veľký Betlehem a jasličky s Ježiškom, na ktoré sa tešili malé deti. Po polnočnej mládenci strieľali pri stromčeku pri konzume. Tento stromček postavili regrúti, bol vyzdobený svietiacimi žiarovkami. Stavanie stromčeka bola udalosť. Všetci susedia niečím pomohli - radou, rebríkmi, povrazmi. Potom všetci zakotvili v krčme.

Na prvý sviatok vianočný bola omša ráno o 7.30 - pastierska, na ktorej spieval spevokol. Druhá bola o 10.00. Po obede sa chodilo na návštevy. Večer bolo divadlo. Hralo sa v konzume. Na divadle bola celá dedina - bol to sviatok. Hrali sa väčšinou hry z dedinského prostredia. Druhý sviatok bol svätého Štefana. Večer bola zábava so živou hudbou.

Aj v škole sme mali stromček. Každý musel priniesť nejakú ozdobu a po Vianociach si ju zobral domov, ak ešte bola celá. Väčšinou bol už stromček orabovaný."

Takto sa kedysi začínali vianočné sviatky.