Vianoce...

Advent, teda očakávaný príchod, je pre veriacich obdobie radostného očakávania. V minulosti sa v tejto dobe držal pôst a ľudia sa venovali modlitbám. Adventná doba trvá štyri týždne, ktoré pripomínajú štyritisíc rokov očakávania príchodu Mesiáša. Jednotlivé adventné nedele majú svoje zažité ľudové označenia: železná, bronzová, strieborná a zlatá. Adventný čas začína štvrtou nedeľou pred narodením Pána (25. december), adventné sviatky však začínajú na Ondreja (30. november) a končia Hromnicami (2. február). Merať adventný čas nám pomáhajú adventné kalendáre a vence so štyrmi sviečkami. Prvým tvorcom adventného venca bol vraj pracovník chudobinca, ktorý chcel deťom takto spríjemniť čakanie na Vianoce. Keď ho jeho zverenci každý deň otravovali otázkou, kedy sa už sviatok priblíži, urobil akýsi kalendár, na ktorom bolo 24 sviečok, ktoré postupne zapaľoval. Každá nedeľa bola zdôraznená väčšou sviecou, čo sa prenieslo aj do adventných vencov.

Prvá adventná nedeľa označuje počiatok kresťanského roku. Zaspomínajme si, s akými zvykmi bolo spojené toto obdobie. A ešte jedna zaujímavosť. Advent sa síce začína na Ondreja, ale čarovať (v dobrom či zlom) sa začalo už na Katarínu (25. november). Kto chcel byť chránený pred strigami, jedol v tento deň cesnak, ba urobil ním aj kríž nad dverami. Tradovalo sa, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je na Katarínu žena, sa bude celý rok rozbíjaťriad.

Celé adventné obdobie sa spájalo s mocnejúcimi magickými silami. Ľudia verili, že práve v tomto období majú temné sily väčšiu moc.Zrušili akékoľvek zábavy a snažili sa združovať ako rodina spolu doma. Jedinou spoločnou aktivitou boli priadky, kde sa stretávali ženy z celej dediny. Počas nich sa spievalo, klebetilo, zabávalo, nozároveň aj pilne pracovalo.

30. novemberje dňom sv. Ondreja, jedného z dvanástich apoštolov. Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Olovo, roztavené na lyžici nad plameňom sviečky, dievky cez kľúč, ktorého zuby tvorili kríž, rýchlo vylievali do studenej vody. Z tvarov, ktoré vytvorilo stuhnuté olovo, potom hádali, ako bude vypadať ich budúci manžel a aké bude jeho remeslo.K bežným čarom patrilo aj varenie halušiek s lístočkami (kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami) - ktorá dievka si aký lístoček rukou z vriacej vody vytiahla, takého muža dostala. Meno životného partnera hľadali aj postupným vykrikovaním mužských mien pri vrátach chlieva nejakého gazdu, spravidla na okraji dediny. Ak svinka pri niektorom mene zakvíkala, bolo to znamenie, že to bude ten pravý.

Na Barboru (4. december) dievčatá dávali do vázy čerešňovú vetvičku s púčikmi. Ak do Vianoc rozkvitla, mohla sa dievčina do roka vydať. Na ktorú stranu sa vetvička otočila, z tej strany prišiel ženích.

Lucia (13. december) jeautorka tradície predvianočného upratovania. Na deň sv. Lucie museli byť domy čisté a upratané. V tento deň chodili po dedine dievčatá zahalené v plachtách a pomocou husích pier vyháňali zo všetkých kútov zlých duchov. Ani tento deň sa neobišiel bez pátrania po nastávajúcom manželovi. Dievčatá napísali mená chlapcov na papieriky, tie poskladali a každý deň do Vianoc jeden papierik s menom vyhodili. Na Vianoce si deva prečítala, kto jej je súdený. Od Lucie do Vianoc gazdovia sledovali počasie a zapisovali si ho do kalendárov. Aký bol čas v tom-ktorom dni, také bolo počasie v mesiacoch nasledujúceho roku.

Štedrý deň(24. december) je posledným dňom prípravy na vianočné sviatky. V stredoveku išlo o posledný deň roka, ktorý začínal práve na slávnosť narodenia Pána 25. decembra. Tradovalo sa, že kto sa pôsti, uvidí večer zlaté prasiatko, ktorému prinesie v novom roku bohatstvo a hojnosť. Adventný pôst skončil po východe prvej hviezdy. K stolu sa však všetci mohli posadiť, až keď gazdiná ohlásila, že má všetko pripravené.

1. sviatok vianočný(25. december) - oslava narodenia Ježiša Krista. Nechodilo sa po návštevách, nepracovalo sa, nekŕmil sa ani dobytok, dokonca sa ani nevarilo, ani lôžka sa neustieľali, aby sa taký významný deň nepoškvrnil prácou. Celý deň sa trávil iba v rodinnom kruhu a venoval sa odpočinku a rozjímaniu. V kostoloch sa slúžila vianočná omša. Tento deň pokojom a pohodou završoval dôstojnú časť Vianoc.

2. sviatok vianočný(26. december) je aj sviatok sv. Štefana,prvého mučeníka a patróna koní. V ten deň sa pred východom slnka nechávalo koňom púšťať žilou, aby boli zdravé a čulé po celý rok. V kostole sa svätil ovos.

NaTroch kráľov(6. január) si gazdiné nechávali v kostole posvätiť vodu a ňou pokropili príbytok i stodoly.

Hromnice(2. február) ukončujú vianočné obdobie. Do kostolov ľudia prinášali sviečky k vysväteniu, ktoré nazývali "hromničky". Tieto mali chrániť úrodu pred hromobitím a dom pred nešťastím,so zapálenými sviečkami symbolizujúcimi očistu sa obchádzali včelie úle. Na Hromnice sa nemá ohovárať, kliať, tancovať, ani žartovať. Podľa ľudovej povery by gazdiné nemali brať do rúk ihlu, aby nepritiahli na stavbu blesk. Naopak, v pohanských dobách boli Hromnice spojené s bujnými oslavami ako predzvesť jari.

                         S pomocou literárnych zdrojov zostavila