Vianočná báseň

Tisíce drobných hviezdičiek už žiari na tvári,
do uzla vianočných pesničiek uplieta sa tisíc prianí. 
Častokrát plače človek pre človeka.
Častokrát bolesť rozžiali.
Častokrát zabúdame na človeka skôr, 
než sme mu ruku podali.
A preto, dajme si pod stromček úsmev,
čo slzy stiera a rany hojí,
kus dobrej vôle, lásky a súcitu,
veď to všetko tak málo stojí.

Čo zaželať Vám, ako vinše
veď každý človek chce vždy inšie.
A sviatky - všetci sa tešia na ne. 
Nuž. Nech ľudia zabudnú, že existujú zbrane
nech láska nie je iba na papieri,
nech každý s každým žije v mieri, 
nech život plynie ako rozprávočka, 
veď najkrajšie sú šťastné detské očká.
Veď koľko radosti a šťastia rozdáte,
toľko sa ich sami dočkáte.
Tak čo želať, načo vinše,
keď každý človek chce vždy inšie.

Možno sa krajších vinšov dočkáte. Ja Vám prajem, nech sa splní to, čo si sami želáte.

                                                                Želmíra Patrášová