22. marec si pripomíname ako Deň vody..

Kto vie, čo si voda také sama sebe rozpráva
na ceste svojej v dlhej životnej to púti,
keď prekážky zemské, tak ťažké, zdoláva, 
či za skupenstvom svojim niekde sama smúti.

A či šťastná je, keď ako para v diaľku letí,
či nepáli ju slnko, čo na ňu priamo v lete svieti
a či neštípe ju na duši krutý v zime mráz,
čo k spánku ukladá ju tak na dlhý čas.

Na čo také myslí, keď k nebesiam sa vznáša
a či nechýba jej tam tak prekrásna Zem naša,
či nezistí, že klamlivé je zlato, že je to iba zášť
a cez hnev blesku v búrke padá naspäť ako dážď.

A či od hanby prepadá sa pod zem potom tak
a len nebadane cez puky stromov spôsobuje tlak,
aby cez póry listov vypariť sa opäť na svet smela,
lebo slobodná je a lietať by zas po zemi chcela.

Len či tak nestratí sa v ľudskom tele kdesi,
že už len v tíme pracuje, či to ju tam nedesí,
či uchváti ju šťastie, pri putovaní žilnou cestou
po orgánoch všetkých, je unesená bez slov.

..............

A je v tebe aj voda! Ľudské množstvo vody!

Voda Váhu, voda Hrona,

voda bezmenných horských potokov, voda riečok

ponorná voda, ktorá si pod zemou stavia biele katedrály,

voda s očami pltníkov, voda múdra, voda pracovitá,

tichá voda kosca v hlinenom džbáne,

voda nežných práčok kľačiacich v brežnom piesku,

voda ktorá z vrchov zvoniacu bukovinu plaví,

voda ľudská, voda ušľachtilá,

voda ktorá nás nadnáša, kým neprídeme na svoj zákon,

voda ktorá sa aj na víno premení,

keď si k nej pokľakneš a šepneš:

„ Prichádza sviatok a moje džbány prázdne sú ..."

A nezabudnime, že napriek tuhej zime opäť príde jar - treba si upratať aj priestory pred domom, za domom a okolo vodných tokov. Potoky treba vyčistiť od naplavenín a spriechodniť ich prietok.