Spomíname ...

 V našom živote bývajú chvíle, keď sa stretnú blízki ľudia, ktorých niečo spojí v danom okamihu na danom mieste. Chvíle veselé i smutné. Jednou z takých bol aj štvrtok 18. apríla 2013, keď sme odprevádzali na poslednej pozemskej ceste nášho spoluobčana Jána Zaušku. Všetkých nás spájala spomienka na vzorného otca, starého otca, spolupracovníka, dobrého priateľa, vždy ochotného pomôcť i poradiť, a v neposlednom rade, na hasiča telom i dušou. Tomuto človeku sme chceliodovzdať naše posledné „Ďakujem" i posledné „Zbohom". V pamäti sme si premietali jeho životnú púť, spomínali na všetko, čo sme spoločne s ním prežili. V duchu sme hodnotili všetky činy a všetku jeho prácu a pocítili sme nielen trpký smútok, ale aj vďaku za to, že sme mohli byť súčasťou života človeka akým bol práve náš zosnulý spoluobčan Ján Zauška. Mnohípocítili i v hlbokej ľútosti uspokojenie, že tento človek, ktorý odišiel navždy, ktorého niet viac medzi nami, rozdal sám seba, a tým zostane živý v našich spomienkach, v našej pamäti ako človek, v ktorom bolo vždy dosť síl a životného ľudského optimizmu.

Ak si pripomenieme starú múdrosť, žeživot, ktorý bol prežitý plodne, nebol zbytočný, tak uznáme, že „náš hasič" určite nežil zbytočne. Každý, kto ho poznal, bude naňho spomínať vždy s úctou ako na človeka, ktorý vedel, prečo žije, ktorý si vzorne plnil svoje povinnosti, bol oporou pre svojich blízkych a priateľov, pre našu mládež. Žil pre tých, ktorí ho obklopovali, žil pre ciele, ktorých veľkosť môžeme chápať iba s veľkým časovým nadhľadom. S istotou môžeme povedať, že dedičstvo, ktoré pán Ján Zauška zanechal tejto obci, bude užívať k svojej spokojnosti ešte veľa generácií.

Životná púť nášho zosnulého spoluobčana sa začala 9. júna 1946 v Selciach. Mal rád svoju obec, ľudí okolo seba. Založil si rodinu, no manželstvo ukončila náhla smrť manželky, a tak sa o maloletého syna začal starať sám. Svoj život nezasvätil len blízkej rodine; jeho život sa od roku 1968 snúbil so životom Dobrovoľného hasičského zboru v Selciach, či už ako radového člena alebo vedúceho pracovníka. Počas svojho „hasičského" života dostal viacero ocenení - Za príkladnú prácu a zásluhy v rokoch 1979 a 2006, Za zásluhy a výcvik v roku 2003 a ďalšie ocenenie v roku 2012. Tento „vzorný požiarnik III. stupňa" bol od roku 1979 predsedom hasičského zboru v Selciach až do času, keď v roku 2011 odovzdal funkciu svojmu už dospelému synovi, ktorého odmalička učil milovať hasičské poslanie. Aj po odovzdaní funkcie do mladších rúk bol stále hnacou silou našich hasičov.

V živote mal aj druhú veľkú lásku - boli to jeho dve malé vnučky, ktoré pri každej príležitosti boli v popredí jeho záujmu. Po odchode do dôchodku im venoval všetok svoj voľný čas, svoju lásku. Aj napriek podlomenému zdraviu sa vždy vedel postaviť na vlastné nohy a ísť ďalej. Svojich blízkych po ďalšej zdravotnej komplikácii nečakane opustil dňa 15. apríla 2013.

Život Jána Zaušku sa naplnil, nadišiel čas lúčenia. V mene obce Selce, v mene hasičov Seliec, susedných obcí aj v mene veľkej hasičskej rodiny sa s ním lúčime aj týmto spôsobom - modlitbou hasiča.

Nech kedykoľvek požiar planie, ja splním svoju povinnosť.

Životy spasiť, pane,dajže mi sily dosť.

V náručí vyniesť dieťa, kým ešte nevyprší čas,

ale aj starca, matku, ktorá má sivý vlas.

Na stráži stojím stále, pretože povolaný som

pred ohňom chrániť svojich, blížneho, jeho dom.

Ak z Tvojej vôle má sa stať, že sám život pritom stratím,

požehnaj pane mojej rodine,láskavou rukou vráť im,

čo pri plnení poslania, iným som dal.

Amen.