... je na vine chýbajúca lavička?

Príde jeseň - „pani bohatá" a zafarbí svet svojimi teplými farbami. Vyfarbí kvety, listy aj plody - tekvice, mrkvu, petržlen, kvaku, paradajky, papriku ale hlavne jablká. Tých majú vo väčšine záhrad dosť. Spomínam si, že kedysi boli v obci nástenky s tematikou záhradkárstva a bolo v nich veľa oznamov týkajúcich sa jabĺk. Dokonca prebiehala aj súťaž o najkrajšie jablko. Neviem, čo k takej súťaži treba (okrem jabĺk), ani neviem, či sa „jabĺčkarstvom" - teda pomológiou niekto ešte zaoberá, tak si len vzdychnem: Škoda súťaže.

            Toto však bola aktívna obec. Každoročne sa vyhlasovali nejaké súťaže - či už o najkrajší babkin muškát, o najkrajší balkón, o najkrajšie upravený priestor pred domom... Ocenenia neboli veľké - bolo to skôr vyjadrenie uznania za prácu či za snahu. No aj tak sa zveľaďovala obe. A hlavne sa zveľaďovali vzťahy v nej.

            Pekné domy, balkóny, záhradky - to všetko máme aj dnes - a možno krajšie ako naši predkovia. No máme v nich miesto aj pre iných? Máme si kedy posedieť so susedom na lavičke pred domom? Myslím, že len málokto. Máme síce susedov, máme aj dom, chýba nám však práve tá „lavička pred domom," ktorá spájala susedov. Často hovoríme, že nám chýba čas. Skúste si urobiť tú lavičku, možno sa čas na „lavičkové reči" nájde. Je čas vyjsť zo svojich domov na priedomie, pozdraviť sa so susedmi, s okoloidúcimi, prehodiť s nimi pár slov. A potom možno zistíme, že ani na naše problémy nie sme sami.

A jeseň bude krásna.