Spomienka na Andreja Cabana pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia

Aktívne sa zúčastňoval na významných celonárodných podujatiach, ako zakladateľ spolkov miernosti. V roku 1846 sa zúčastnil na schôdzi vo Veselom, ako člen vyslanectva na Miestodržiteľskej rade v Budíne vymáhal povolenie pre spolok Tatrín. Po ňom sa stal členom Nitrianskeho výboru, aktívne pracoval v komisii pre vydávanie učebníc. V päťdesiatych rokoch s stretli u Andreja Cabana mladí slovenskí inteligenti, vypracovali plán obnovy života a vzdelávania ľudu v ďalšom období.

Od roku 1857 bol členom prípravného výboru Spolku sv. Vojtecha. Ešte štyri dni pred svojou smrťou - 28. apríla 1860 - poslal 100 zlatých ako svoj príspevok budúcemu spolku.

Bohatá bola Cabanova literárna a dopisovateľská činnosť. Písal do časopisu Cyrill a Method, jeho prílohy Priateľ školy a literatúry. Do slovenčiny preložil „Prostonárodné výchovoslovie" od Štefana Majera.

Hlavným Cabanovým dielom sú Memorabilia parochiae Komjath sub Andrea Caban ab Anna Domini 1844. Sú to kronikárske zápisy o komjatickej farnosti od roku 1844, keď sa stal Andrej Caban správcom fary. Okrem nich tam nájdeme i úvahy, postoje a hodnotenie udalostí v období, keď písal svoje záznamy.

Predčasná smrť umlčala tohto vzácneho človeka. Jeho srdce dotĺklo 2. mája 1860. Komjatičania, veriaci zo širokého okolia a osobní priatelia sa naposledy rozlúčili s Andrejom Cabanom 5. mája, keď po smútočnom obrade a pohrebnej kázni Gabriela Paulíka, prvého Cabanovho kaplána, uložili telesné pozostatky do zeme komjatického cintorína na najčestnejšom mieste - oproti hlavnému vchodu do Kostola sv. Petra a Pavla.